Nina Lucass

Nemôžem stáť a čakať na slová horiacich hviezd.. len v ponurej nálade zatínam päsť, tma skúša ma zviesť, noc v bdení uniesť.. a kam až môžem zájsť? S klamstvom na perách sa domáhame právd! Koľkí z nás majú na rukách krv zo zrád?! jak ranené vtáča hľadáš zem tisíckrát, za obeť ti padne, sestra aj brat.. Nezastavíš! Ty! Neobzrieš na tú spúšť! iba […]

Prečítaj ma! kým som tu a môžem dýchať.. Odkladáš ma na policu, čakáš- som tu nedopitá… Teraz nechceš- nadýchnuť sa prachu zo mňa.. Ležím nahá na podlahe, v kúte- skormútená, skromná.. Vidíš tie stehy? vytrhol si ma a šiel! Krvavé steny vo vnútri torza zabili ďalší slnečný deň…

Sadni si ku mne a pozri sa do diaľky- tam ako malá som trhala fialky.. Tu som zas v mladosti obila kolená, tamhľa raz zomriem ako ďalšia starena. Pozri sa tým smerom- býval tam „len náš“ strom.. priamo tu za rohom dal mi prvý bozk „ON“! Naľavo dodýchal priateľ čo nemal, vravel, že ostane navždy a klamal… Pri rieke počuť smiech, radosť rodiny s […]

Nebo sa tvári, že sa na mňa hnevá, búrkou mi posiela hanlivé slová.. dažďom chce zo mňa zmyť špinu, čo nosím.. vraví mi: „pozri sa na seba,kto si?!“ Nebo sa tvári, že je so mnou šťastné, búrkou chce dať mi takt do tanca vášne dažďom chce hýčkať a spaľovať telo, skúša zas či by ma objímať smelo.. Nebo sa tvári, že cíti môj smútok, […]

Spráchnivená zem- na nej kopýt stopy nepohne sa vo vlhkom vzduchu ani vlas. Žena kráča lesom, krv z rany potí skúšala sa zamilovať, skúšala to zas. Dupot čriedy žrebcov, majestátnych koní strhol ju jak víchor, tvár si odkryla. Vlasy v prudkom vetre strieľajú na strany Nejestvuje sila, čo by ju prebila. V bielych šatách letí naprieč tmavou cestou, konáre ju mlátia, bijú […]

Občas trvá dlho, kým vo vnútri nás niečo hnije duch sa snaží liečiť- byť v procese katarzie. Z popola jak Fénix- snaží sa vstať! Zabojuje! Pocit zráža k nohám, lebo inak neprežije. Rozum- zradný radca, rozoznáva riziko, strach.. Srdcová kráľovná napriek tomu vo večných vodách nevie zdvihnúť hlavu- hrdo kráčať, zas sa poddá! hľadá zmysel, niečo, čomu sa zas v […]

Strácam sa v hlbinách, upadám – nevinná, bozk bol len rutina je to moja vina. Nedovoľ vtákom viac roztiahnuť krídla! Pochovaj ľudskú tvár, čo ešte dýcha.. Káž oceánu nech bez vody vzlyká.. Zakáž srdcu nech za tebou nevzdychá… Pozerám hore z pekelných plameňov pri tebe cítila som sa tak nádhernou.. Zem stoná- jej tvár už prestala dýchať. Nechal si ju […]

Okradnem sa o myšlienky na teba- budem ich spútavať v tmách. Môžeš byť bolesť, prázdno aj neha. Čo príde? V očiach mám strach.. Už suché listy som zložila k zemi, cítil si chlad a postavil steny. Sklonená vŕba ti písala slová objím ma teplom ešte raz…. znova… Prišiel si časom keď tvár mi hladil dážď v zápätí slnko sa usmievalo z nás. Len zopár slov, […]