Nina Lucass

Okradnem sa o myšlienky na teba-

budem ich spútavať v tmách.

Môžeš byť bolesť, prázdno aj neha.

Čo príde? V očiach mám strach..

Už suché listy som zložila k zemi,

cítil si chlad a postavil steny.

Sklonená vŕba ti písala slová

objím ma teplom ešte raz…. znova…

Prišiel si časom keď tvár mi hladil dážď

v zápätí slnko sa usmievalo z nás.

Len zopár slov, len zopár hlúpych viet

ustálo zlosť, nespravodlivý svet.

Stojím bosá v tráve v kvapkách rosy

v rukách máš všetok môj čas..

Zajtra budem iná, spýtaš sa: „Kto si?“

Chcem ťa len presvedčiť uveriť v nás..

Som plná vášne, som plná teba..

v hlave ti ležím tak sporo odetá.

Neskúšam skrývať, čo zahalia noci,

aj keď som nechcela zas ma máš v moci.

Opití ópiom tak tmavej hodiny

v čase keď pud aj myseľ sú už bez viny.

V pevnom zovretí skúšam bozkov medze,

prosím nech slnko dnes vyjsť už nevládze..

Okradnem sa o myšlienky na teba-

budem ich spútavať v tmách.

Odišiel si späť do svojho sveta,

spomeň si, nauč sa veriť v nás..