Spráchnivená zem- na nej kopýt stopy
nepohne sa vo vlhkom vzduchu ani vlas.
Žena kráča lesom, krv z rany potí
skúšala sa zamilovať, skúšala to zas.
Dupot čriedy žrebcov, majestátnych koní
strhol ju jak víchor, tvár si odkryla.
Vlasy v prudkom vetre strieľajú na strany
Nejestvuje sila, čo by ju prebila.
V bielych šatách letí naprieč tmavou cestou,
konáre ju mlátia, bijú celú tvár.
zdvíha hlavu k slnku, žrebcovi kričí „nestoj!
dýchať z tvojho sedla- oslobujúci dar“…
Nemôžem stáť a čakať na slová horiacich hviezd.. len v ponurej nálade zatínam päsť, tma skúša ma zviesť, noc v bdení uniesť.. a kam až môžem zájsť? S klamstvom na perách sa domáhame právd! Koľkí z nás majú na rukách krv zo zrád?! jak ranené vtáča hľadáš zem tisíckrát, za obeť ti padne, sestra aj brat.. Nezastavíš! Ty! Neobzrieš na tú spúšť! iba [...]
Prečítaj ma! kým som tu a môžem dýchať.. Odkladáš ma na policu, čakáš- som tu nedopitá… Teraz nechceš- nadýchnuť sa prachu zo mňa.. Ležím nahá na podlahe, v kúte- skormútená, skromná.. Vidíš tie stehy? vytrhol si ma a šiel! Krvavé steny vo vnútri torza zabili ďalší slnečný deň…
Sadni si ku mne a pozri sa do diaľky- tam ako malá som trhala fialky.. Tu som zas v mladosti obila kolená, tamhľa raz zomriem ako ďalšia starena. Pozri sa tým smerom- býval tam „len náš“ strom.. priamo tu za rohom dal mi prvý bozk „ON“! Naľavo dodýchal priateľ čo nemal, vravel, že ostane navždy a klamal… Pri rieke počuť smiech, radosť rodiny s [...]
Zasiahnutá bola aj škola, ktorá slúži ako útočisko pre vysídlených Palestínčanov.
Vojaci sa zúčastňujú na cvičeniach s cieľom plniť úlohy, ktoré im vyplývajú z členstva Slovenska v NATO.
Nepočujúci Pavel Šarina (32) dáva prácu viac ako stovke ľudí, z nich sedemdesiat percent je znevýhodnených. Medzi nimi sú aj desiatky Rómov, ktorí na mladého šéfa nedajú dopustiť.
V nemeckom Magdeburg po útoku na vianočnom trhu sa zišli ľudia, aby dali najavo svoju nespokojnosť s nemeckou azylovou politikou.
Hmm...laska bud je bud jej niet ... ...
Celá debata | RSS tejto debaty