Nemôžem stáť a čakať na slová horiacich hviezd..
len v ponurej nálade zatínam päsť,
tma skúša ma zviesť, noc v bdení uniesť..
a kam až môžem zájsť?
S klamstvom na perách sa domáhame právd!
Koľkí z nás majú na rukách krv zo zrád?!
jak ranené vtáča hľadáš zem tisíckrát,
za obeť ti padne, sestra aj brat..
Nezastavíš! Ty! Neobzrieš na tú spúšť!
iba zatiahneš ju, či žena, či muž,
bude v kolenách stáť, po duši cítiť hlad..
Kamenné tváre a chlad..
Za čo dnes padám? Za hrdosť, či mylnosť slov?
Hľaď do vojny, plať dane, cítiť ľudský trov..
Nemocnosť, bezduchá bitka je späť,
podaj mi ruku, zachránime svet..
Celá debata | RSS tejto debaty