Poézia na každý deň 7.

26. augusta 2013 17:57, Prečítané 1 369x, nina, Nezaradené

Prečítaj ma!

kým som tu a môžem dýchať..

Odkladáš ma na policu, čakáš-

som tu nedopitá…

Teraz nechceš-

nadýchnuť sa prachu zo mňa..

Ležím nahá na podlahe, v kúte-

skormútená, skromná..

Vidíš tie stehy?

vytrhol si ma a šiel!

Krvavé steny vo vnútri torza

zabili ďalší slnečný deň…

Debata ( 0 príspevkov )

Celá debata | RSS tejto debaty

Ďalšie články od tohto blogera

Vojna

09.09.2014

Nemôžem stáť a čakať na slová horiacich hviezd.. len v ponurej nálade zatínam päsť, tma skúša ma zviesť, noc v bdení uniesť.. a kam až môžem zájsť? S klamstvom na perách sa domáhame právd! Koľkí z nás majú na rukách krv zo zrád?! jak ranené vtáča hľadáš zem tisíckrát, za obeť ti padne, sestra aj brat.. Nezastavíš! Ty! Neobzrieš na tú spúšť! iba [...]

Poézia na každý deň 6. Most

21.08.2013

Sadni si ku mne a pozri sa do diaľky- tam ako malá som trhala fialky.. Tu som zas v mladosti obila kolená, tamhľa raz zomriem ako ďalšia starena. Pozri sa tým smerom- býval tam „len náš“ strom.. priamo tu za rohom dal mi prvý bozk „ON“! Naľavo dodýchal priateľ čo nemal, vravel, že ostane navždy a klamal… Pri rieke počuť smiech, radosť rodiny s [...]

Poézia na každý deň 5. – Dážď

20.08.2013

Nebo sa tvári, že sa na mňa hnevá, búrkou mi posiela hanlivé slová.. dažďom chce zo mňa zmyť špinu, čo nosím.. vraví mi: „pozri sa na seba,kto si?!“ Nebo sa tvári, že je so mnou šťastné, búrkou chce dať mi takt do tanca vášne dažďom chce hýčkať a spaľovať telo, skúša zas či by ma objímať smelo.. Nebo sa tvári, že cíti môj smútok, [...]

Najnovšie správy