Poézia na každý deň 5. – Dážď
20. augusta 2013 00:26,
Prečítané 1 576x,
nina,
Nezaradené
Nebo sa tvári, že sa na mňa hnevá,
búrkou mi posiela hanlivé slová..
dažďom chce zo mňa zmyť špinu, čo nosím..
vraví mi: „pozri sa na seba,kto si?!“
Nebo sa tvári, že je so mnou šťastné,
búrkou chce dať mi takt do tanca vášne
dažďom chce hýčkať a spaľovať telo,
skúša zas či by ma objímať smelo..
Nebo sa tvári, že cíti môj smútok,
búrkou mi šepká, že je mu ľúto.
Dažďom chce jemne mi dnes zakryť slzy-
píše mi do kvapiek, že ho to mrzí…
09.09.2014
Nemôžem stáť a čakať na slová horiacich hviezd.. len v ponurej nálade zatínam päsť, tma skúša ma zviesť, noc v bdení uniesť.. a kam až môžem zájsť? S klamstvom na perách sa domáhame právd! Koľkí z nás majú na rukách krv zo zrád?! jak ranené vtáča hľadáš zem tisíckrát, za obeť ti padne, sestra aj brat.. Nezastavíš! Ty! Neobzrieš na tú spúšť! iba [...]
26.08.2013
Prečítaj ma! kým som tu a môžem dýchať.. Odkladáš ma na policu, čakáš- som tu nedopitá… Teraz nechceš- nadýchnuť sa prachu zo mňa.. Ležím nahá na podlahe, v kúte- skormútená, skromná.. Vidíš tie stehy? vytrhol si ma a šiel! Krvavé steny vo vnútri torza zabili ďalší slnečný deň…
21.08.2013
Sadni si ku mne a pozri sa do diaľky- tam ako malá som trhala fialky.. Tu som zas v mladosti obila kolená, tamhľa raz zomriem ako ďalšia starena. Pozri sa tým smerom- býval tam „len náš“ strom.. priamo tu za rohom dal mi prvý bozk „ON“! Naľavo dodýchal priateľ čo nemal, vravel, že ostane navždy a klamal… Pri rieke počuť smiech, radosť rodiny s [...]
... voda je fajn vec...dazd je predsa ...
To waaau ti k tomu xichtu nepristane. ...
wáááu nádherné :) ...
Celá debata | RSS tejto debaty