Spráchnivená zem- na nej kopýt stopy
nepohne sa vo vlhkom vzduchu ani vlas.
Žena kráča lesom, krv z rany potí
skúšala sa zamilovať, skúšala to zas.
Dupot čriedy žrebcov, majestátnych koní
strhol ju jak víchor, tvár si odkryla.
Vlasy v prudkom vetre strieľajú na strany
Nejestvuje sila, čo by ju prebila.
V bielych šatách letí naprieč tmavou cestou,
konáre ju mlátia, bijú celú tvár.
zdvíha hlavu k slnku, žrebcovi kričí „nestoj!
dýchať z tvojho sedla- oslobujúci dar“…